Každý rodič má menší či väčší vplyv na vývoj hráča a na jeho tréningový proces. Vplyv môže byť tak pozitívny, ako aj negatívny. Vo väčšine prípadov sa rodičia chcú aktívne podieľať na športovom vývoji a napredovaní svojich ratolestí, pričom si častokrát neuvedomujú obrovské chyby, ktorých sa dopúšťajú a výrazne tým brzdia rozvoj dieťaťa a úsilie celého realizačného tímu.

V nejednom prípade dokonca spôsobia úplnú rezignáciu, vznik odporu ku hre alebo k športu a následne predčasné ukončenie kariéry hráča.  Aby k takýmto prípadom nedochádzalo a aby rodičia umožnili svojmu dieťaťu športovo napredovať a dosiahnuť maximálne možné úspechy a ciele,
je potrebné, aby sa aj oni správali profesionálne. Musia podporovať svoje dieťa prakticky 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Nikto nepozná svoje dieťa lepšie ako vlastný rodič a dieťa zas nevníma nikoho intenzívnejšie a senzitívnejšie ako vlastného rodiča. Z tohto dôvodu je vplyv a konanie rodiča významné a dôležité. Tento vplyv sa výrazne prenáša do tréningového procesu a počínaniu si hráča na kurte, ale aj
mimo neho.

Podľa individuálnych potrieb a povahy hráča je potrebné, aby sa pre neho prispôsobil program a plán, ktorý si treba odkomunikovať s trénerom a aj s ostatnými členmi tímu a dôsledne ho dodržiavať. Ako sa hovorí, všetci musia ťahať za jeden povraz. Tento tréningový proces prebieha prakticky nepretržite a vyžaduje si to veľmi disciplinovaný a zodpovedný prístup rodiča.

Ide predovšetkým o zabezpečenie duševnej pohody a možnosti sa plne koncentrovať na športový výkon. To znamená dohliadnuť na životosprávu, biorytmus a celkový životný štýla dieťaťa a vytvorenie takého domáceho prostredia a zázemia, aby dieťa nebolo ničím výrazne brzdené. Aby sa mohlo plne pripraviť, koncentrovať na športový vykon a držať sa neustále v optimálnej výkonnosti. Samozrejme, v prípade, že je dieťa odlúčené od domova (napr. býva v mieste akadémie), táto zodpovednosť a kompetencia je z veľkej časti na trénerskom tíme alebo na ľuďoch, ktorí sú tým poverení.

Ďalší veľmi významný moment je prílišná ambícia a vidina veľkej slávy a peňazí, pričom táto očividná premotivovanosť vytvára obrovský tlak na dieťa, ktorý spôsobuje celkový úpadok výkonnosti a častokrát frustráciu – či už na tréningu alebo počas zápasu. Treba si uvedomiť, že nie každý môže byť svetová jednotka. Dôležité je, aby sa umožnilo dieťaťu dosiahnuť svoju najvyššiu možnú métu a nezabudnúť pri tom , že tenis a šport všeobecne, má v živote aj iný význam a využitie.

V neposlednom rade ide aj o materiálne zabezpečenie a financovanie procesu. Každý rodič by si mal zvážiť možnosti, ktoré má na pokrytie nákladov spojených so športovou činnosťou dieťaťa a prispôsobiť sa tomu. Povedzme si otvorene, že aj toto je dôvod nervozity a neobjektivity rodiča, pretože vyžaduje pri vynaložených finančných prostriedkoch aj patričné výkony. Ak neprichádzajú, tak je oheň na streche.  Je veľmi dôležité si uvedomiť cieľ, pre ktorý sa celý proces odohráva a fakt, že vývoj sa nedá predbehnúť. Ak ma hráč napríklad dosiahnuť svoj najväčší úspech možno v osemnástom alebo v dvadsiatompiatom roku života a má len 15, tak je zrejmé, že ešte tam je čas a priestor na prácu a zlepšenie výkonu, s čím sú spojené ďalšie náklady.

Ďalším dôležitým momentom je umožniť vykonávať dieťaťu všetky zložky tréningu, prípravu na ne a dopriať následný odpočinok. Je to časovo veľmi náročné, čiže je potrebné ostatné aktivity a povinnosti prispôsobiť a obmedziť. Stále sa bavíme o vrcholovom tenise, pri ktorom existujú ambície dosiahnuť parametre svetového tenisu alebo sa k nim aspoň priblížiť.

Na záver by som chcel skonštatovať, že tenis je po krasokorčuľovaní a gymnastike asi tretí technicky najťažší individuálny šport na svete a preto sú nároky na hráča veľmi veľké. Skutočnosť, že hráč pracuje len s pojmom výhra alebo prehra a neexistuje remíza, vyvíja na neho enormný tlak. Ten je znásobený faktom, že po každom nezvládnutom údere alebo situácii, super získava bod a tým je bližšie k víťazstvu. Preto je potrebné vytvoriť dieťaťu prostredie, v ktorom dokáže byť uvoľnené a psychicky vyrovnané, aby mohlo podať svoj najlepší výkon aj pod spomínaným tlakom.

Úlohou rodiča je tiež viesť dieťa k samostatnosti, zodpovednosti a k prístupu, v ktorom nechýba motivácia, zanietenie pre hru a sebadisciplína. Toto sú strategické zložky pre úspešný a progresívny vývoj na kurte. A aj ja ako rodič hovorím: Buďme profesionáli a milujme hru! Športu zdar a tenisu obzvlášť!

Autor: Miroslav Polák