Český a slovenský tenis sa líši množstvom ukazovateľov, počnúc počtom dvorcov, ich kvalitou, záujmom zo strany mladých ľudí a detí, konkurenciou, turnajovou organizáciou a takto by sa dalo pokračovať ďalej. Rád by som sa však sústredil na posledný uvedený bod – turnajovú organizáciu. To mi je veľmi blízke, keďže som hrával v obidvoch štátoch a mám skúsenosti, s ktorými by som sa rád podelil.

Začal by som porovnaním počtu turnajov mužov a žien v Česku a na Slovensku. Za celú zimnú sezónu sa na Slovensku odohrá približne 20 turnajov u mužov a 7 až 10 turnajov u žien. V Česku sa tento počet odohrá v obidvoch kategóriách len za jeden mesiac! Už niekoľko rokov sa nekonajú národné majstrovstvá SR (sú iba medzinárodné), pričom u našich západných susedov sa nielenže pravidelne organizujú každý rok, ale sú i štedro dotované. Podobne ako aj ostatné české turnaje počnúc kategóriou B  – napríklad na severe Čiech existuje známa Optim Tour založená na systéme Masters, keď sa koná v rozličných mestách niekoľko turnajov. Najlepší hráči postupujú na záverečné podujatie. Takýto systém pomáha konkurencieschopnosti, umožňuje profesionálnym hráčom udržiavať si zápasový rytmus, keď sa pripravujú na turnajové obdobie.
Na domácich turnajoch v Česku sa zúčastňujú hráči vysokej úrovne, ktorí majú aj ATP alebo WTA renking (napr. ostatný víťaz halových M-ČR Michalička je 293. v rebríčku ATP).

Na Slovensku nie sú mužské a ženské turnaje kvalitne obsadené, tenisti radšej odcestujú a hrajú len medzinárodné podujatia. Počas obdobia, keď nie sú nikde nablízku medzinárodné súťaže, slovenskí hráči nemajú možnosť udržiavať si zápasovú formu v domácom prostredí. Turnaje sa síce organizujú, ale nie sú dostatočné lákavé a profesionálni hráči nemajú motiváciu na ne ísť.
Táto situácia spôsobuje aj to, že juniori a juniorky nemajú ako získať skúsenosti a postupne sa doťahovať na kategóriu dospelých. Prechod z juniorského tenisu k seniorom je pre nich problematický a často nie sú pripravení obstáť v medzinárodnej konurencii. Pre slabé skúsenosti často prehrávajú, čo vedie k zníženiu sebavedomia, ba dokonca to môže viesť k znechuteniu a predčasnému ukončeniu kariéry. Títo bývalí hráči už často neprichádzajú ani na domáce turnaje. Juniorom by veľmi prospelo, keby mali možnosť hrávať s bývalými hráčmi na turnajoch alebo ich mať ako sparingpartnerov.

Tento príklad je jeden z viacerých rozdielov medzi českým a našim tenisom. Slovensko by aj malo predpoklady na to, aby sa tenis mohol rozvíjať, ale momentálna situácia turnajov pre dospelých sa musí zlepšiť minimálne po vzore Česka.

Autor: Matej Klobušovský